Byť eko je momentálne veľmi moderné. Rozmýšľali  ste, ale aj nad tým, ako ostať eko aj po smrti? Dnešné cintoríny sú plné plastu, umelé vence na hroby, blikajúce kahance s batériami, neosobné chladné náhrobky či gýčové umelé kvety. Existuje však k tejto klasickej slovenskej pohrebnej zvyklosti aj alternatíva. Dokonca ich je viacero.

Les spomienok

Koncept miesta pre posledný odpočinok spojený s prírodou vznikol v Prahe. Je to prírodný cintorín, kde je možné uložiť popol svojich blízkych ku koreňom pamiatkových stromov. Les spomienok spája úctu k nebožtíkom a zároveň úctu k prírode. Tu nenájdete žiadne smútočné vence na hroboch, ale mohutné pamiatkové stromy ako javory, lipy či čerešne.

Už Tomáš Baťa začiatkom 20tého storočia ponúkol spoločnosti prírodný a ekologickejší koncept pohrebníctva, takzvaný lesný cintorín v Zlíne. Ten mal predovšetkým slúžiť ľuďom na rekreačné účely. Sám Tomáš Baťa má v ňom svoj hrob a dodnes sa na ňom pochováva.

USA  - Spomienkové ekosystémy

V Amerike sa prírodné cintoríny nazývajú aj spomienkové ekosystémy. Jeden z prvých takýchto cintorínov sa nachádza aj v Južnej Karolíne a funguje od roku 1998. Cieľom tohto spomienkového ekosystému bolo zachovať územie divočiny, chrániť pôdu a poskytovať menej nákladné a zmysluplnejšie pohreby.

Podobný cintorín sa nachádza aj v Juhoafrickej republike s názvom Wiesenhof Legacy park, ktorý začal ako rodinný biznis. Park je zároveň aj pietnym miestom a tak sa stal prvou súkromnou prírodnou rezerváciu v Juhoafrickej republike.

Po svete nájdeme skutočne rôzne druhy prírodných cintorínov, ktoré berú v úvahu dôležitosť ekológie aj v tak smutnú chvíľu ako je samotný pohreb. Čo však vieme urobiť my hneď a v našej zemepisnej šírke je, že uprednostníme pred umelými kyticami, krásne živé vence na hroby, ktoré sa dokážu jednoducho skompostovať keď z estetického hľadiska už naplnia svoju úlohu.